Kamarát mi povedal:
„Ver mi, stojí to zato. Keď budeš mať v uchu bambus, je to celkom iný zážitok…“
Čo by ste povedali takému človeku? Myslím, že sme na tom rovnako… Aj ja som si pomyslel: „Tebe asi šibe…“
Raz som dostal za úlohu napísať článok s ekologickým podtextom. Hrôza! Vlastne som nemal o tom ani páru… No keď som dostal možnosť porozmýšľať nad bambusom, napadol mi príbeh, ktorý mi poslala jedna známa.
Stálo v ňom:
V jednej nádhernej záhrade rástol vznešený bambus. Pán ho mal radšej ako ostatné stromy. Rok čo rok bambus rástol a bol čoraz silnejší a krajší. Bambus totiž dobre vedel, že pán ho má rád a preto bol šťastný.
Pán raz prišiel k svojmu obľúbenému stromu a povedal mu: „Potrebujem ťa.“ Nádherný bambus pocítil, že prišla chvíľa, pre ktorú bol stvorený a s veľkou radosťou povedal: „Pane, som pripravený. Urob so mnou, čo chceš.“
Pánov hlas bol vážny: „Aby som ťa použil, musím ťa vyrúbať. Bambus sa naľakal: „Vyrúbať, pane? Mňa, najkrajší strom v celej záhrade? Nie, prosím ťa, nie. Použi ma ako chceš, ale prosím ťa, nevytínaj ma.“
„Môj drahý bambus,“ povedal pán, „ak ťa nevytnem, nemôžem ťa použiť.“
Záhrada sa ponorila do hlbokého ticha. Aj vietor prestal viať. Bambus pomaly sklonil svoju nádhernú korunu a zašepkal: „Pane, ak ma nemôžeš použiť bez toho, aby sa ma vyrúbal, tak ma vytni.“
„Môj drahý bambus,“ povedal znova pán, „musím ťa nielen vyťať, ale musím ti odrezať aj konáre s lístím.“ „Pane môj, zmiluj sa nado mnou. Znič moju krásu, ale ponechaj mi konáre a listy.“ „Ak ťa neobrežem, nemôžem ťa použiť.“ Slnko si zakrylo tvár a zhrozený motýľ odletel. Roztrasený bambus slabým hlasom povedal: „Pane, obrež ma.“
„Môj drahý bambus, musím ti urobiť ešte čosi viac. Musím ťa rozpoliť a vytrhnúť ti srdce. Ak to neurobím, nemôžem ťa použiť.“ Bambus sa sklonil až k zemi a zašepkal: „Pane, rozpoľ ma a trhaj.“
Tak pán vyťal bambus, osekal mu konáre s lístím, rozsekol ho a vybral mu srdce. Potom ho zaniesol k prameňu blízko polí, ktoré trpeli suchom. Jemne napojil jeden koniec milovaného bambusu na prameň a druhý naviedol na vyschnuté polia.
Priezračná, chladná a čistá voda začala tiecť bambusom na ryžové polia, ktoré priniesli bohatú úrodu. Tak sa bambus stal veľkým požehnaním, hoci bol vyťatý a zničený.
Keď bol nádherným stromom, žil pre seba a obdivoval svoju krásu. Keď ho vyrúbali, doráňali, znetvorili, stal sa kanálom, ktorým pán zavlažoval a zúrodňoval svoje kráľovstvo…
Aký to má súvis s ekológiou? Viete, je mnoho informácií, ktoré sa nám dostávajú do uší, pred oči i do rúk, či už sú to knihy „Domácnosť bez odpadu…“ alebo dôraz na to, čo sú ekologické výrobky, no ani mne by nenapadlo, že taká „maličkosť“ akou je čistenie uší môže mať taký veľký súvis s ekológiou a s našou sebakontrolou, ktorú naša Zem potrebuje.
Prečo ekologické produkty letia?
Netreba nám veľa študovať, aby sme si všimli, že plasty nám zaplavili svet. Jasné, že bez odpadu si nevieme celkom život predstaviť, no tak veľmi sme spohodlneli, že sme si ani nevšimli, koľko prírodne „nestráviteľného odpadu“ sa nazhromaždilo na našej nádhernej Zemi a trpia tým ľudia, zvieratá a myslím, že sa nepomýlim, keď napíšem, že aj dejiny.
Zamyslime sa na chvíľu nad ekologickými produktami…
Na jednej strane sa nám dosť prieči kde tu „čínsky obchod“, či reštaurácia, no na druhej strane sami badáme, že tam niekde v Ázii je mnoho ukrytej múdrosti, ktorú objavujeme nielen v oblasti medicíny, ale aj v iných odvetviach.
V Číne sa už dávno vie, že nieje tráva ako tráva a na všestranné využitie bambusu tam prišli už pred 7000 rokmi. U nás vieme obdivovať drevenice a mnohé ručne vyrobené produkty a čoraz viac nám imponujú aj iné tzv. „zero waste“ veci, ktoré aj po použití vlastne nezanechávajú odpad. Prosto a chvála bohu to, čo je eko, alebo čo sú výnimočné eko produkty, to letí.
Nuž ale poďme k veci. Mali ste už bambusové vatové tyčinky v uchu?
Ono totiž okolo návodov na to, ako správne čistiť uši, nájdeme mnoho dišpút a názorov. Jedny tyčinky do uší zatracujú, iní na ne nevedia dopustiť. Áno, hovorím o tom, čo poznáme pod pojmom „vatové tyčinky“. Mamičky dobre vedia, že ak chcú dobre vyčistiť uško dieťaťu, nemôžu sa v ňom šprtať do hĺbky, lebo by ušný maz zatlačili hlbšie a to by skôr uchu poškodilo, ako pomohlo.
Je jasné, že je lepšie použiť jemne navlhčenú vatovú tyčinku, no čistenie uší sa stane naozajstným zážitkom až vtedy, keď to urobíme vedome. Vedome s tým, že napríklad vieme aj to, že po vyčistení tým, čo odhodíme, nezanecháme po sebe stopy…
Teraz sa vám musím ospravedlniť…
Viete, ani ja som si nechcel pripustiť, že bambusové tyčinky majú niečo do seba. Nie žeby sa na prvý pohľad nejako veľmi odlišovali od tých plastových, no je evidentné, že značka Mobake si dala záležať.
Tie ekologické tyčinky nielenže dobre vyzerajú vo svojom perfektnom a rovnako ekologickom balení, ale sú ešte aj 100%-ne recyklovateľné, 100%-ne rozložiteľné, bez náterov a lepidiel. Prosto tieto bambusové výrobky sú nielen pekne zabalené v krabičke z recyklovaného papiera, ale tým, že je balíček vyplnený aj pilinami zo smreka, človeka prekvapí aj príjemná lesná vôňa.
Už chápete, čo znamená, že mať bambus v uchu je celkom iný zážitok? Neveríte? Skúste. To však musíme dovoliť svojej vôli „vyťať“ svoje zaužívané názory a presvedčenia, a potom sa aj záhrada našej Zeme, možno práve aj vďaka bambusu a zážitku s ním, viac rozzelená.
Ja som to urobil tiež.
Autor: MIKART
